Búrka na horách

Zásah bleskom má pre človeka fatálne následky.

Vplyv strihu vetra na tvorbu a životnosť búrok

Jeden z najdôležitejších faktorov pre tvorbu a životnosť búrok je strih vetra. Búrkové obdobie je už za rohom. S nimi prichádzajú aj nebezpečné sprievodné javy, ktoré už neraz spôsobili množstvo škôd aj na Slovensku. Pre tvorbu búrok a ich ďalší vývoj je potrebné veľké množstvo faktorov. Jeden z najhlavnejších je pohyb vzduchových hmôt v rôznych výškach atmosféry. Prečítajte si, ako to funguje..

Búrky na horách

Búrky na horách sú strašiakom pre každého turistu. Ocitnúť sa uprostred hromov a bleskov nie je nič príjemné ani v meste, nieto ešte niekde na hrebeni. Vďaka moderným technológiám aj sledovaniu varovných signálov priamo v teréne môžeme zvýšiť šancu, že nás búrka nezachytí. A keď jej už neunikneme, dôležité je nespanikáriť a držať sa overených postupov.

Búrka zaskočila vo Vysokých Tatrách viacerých turistov

Ako prvý požiadal podľa HZS o pomoc tesne spod vrcholu Čierneho štítu inštruktor horolezectva.

„Nachádzal sa tam s ďalšími dvoma osobami, s ktorými nechcel riskovať zostup v podmienkach, ktoré nastali v teréne náhlou zmenou počasia,“ informovali horskí záchranári.

Krátko nato požiadala podľa nich o pomoc skupina poľských turistov zostupujúca z Veľkej Svišťovky smerom na Chatu pri Zelenom plese, ktorí boli vystavení chladu a prívalovej vode.

Do tretice kontaktovali HZS turisti zo žlto značeného turistického chodníka z magistrály smerom na Vyšné Hágy, kde si 60-ročná turistka poranila nohu a nebola schopná samostatne zostúpiť.

Turisti nevedeli prejsť cez reťaze

„Keďže ihneď po prijatí žiadostí o pomoc nebolo možné nasadenie leteckej techniky, do terénu boli k postihnutým osobám vyslaní záchranári HZS z Oblastného strediska Vysoké Tatry pozemne,“ doplnili horskí záchranári.

Žene poskytli prvú pomoc a vďaka zlepšenému počasiu ju z terénu evakuovala posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, ktorá ju transportovala do nemocnice v Poprade.

Po príchode do oblasti s reťazami pod Veľkou Svišťovkou pomohli záchranári HZS spolu deviatim osobám, ktoré sa báli pokračovať.

Za pomoci lanovej techniky im pomohli prejsť cez reťaze aj úseky chodníka, ktoré vymyla prívalová voda. Záchranári bezpečne sprevádzali všetky osoby až ku Chate pri Zelenom plese.

Postupne evakuovali všetkých

Priaznivé letové podmienky pretrvávali aj po odovzdaní spomínanej pacientky v nemocnici.

„Leteckí záchranári boli preto opätovne požiadaní o súčinnosť na Čierny štít, kde sa stále nachádzali tri osoby. Posádka VZZS v súčinnosti s horskými záchranármi všetky osoby postupne evakuovala z terénu a keďže nikto nebol zranený, po medzipristátí boli všetci vysadení pri Chate pri Zelenom plese,“ opísala Horská záchranná služba.

Po zásahu blesku v Tatrách zomrel mladý turista

Mladý turista z Ukrajiny, sa vybral na vrch Giewont, ktorý je turistami mimoriadne vyhľadávaný. Výlet na horský masív v Tatranskom národnom parku sa mu stal osudným. Cestu mu skrížila búrka, pričom mladý turista neprežil zásah bleskom.

27 ročný poliak zomrel následkom zásahu bleskom pri orografickej búrke na Kriváni

Dňa 5.10.2020 v podvečerných hodinách prišlo hlásenie na HZS o nehybnom tele na Kriváni. Nebolo isté, čo sa stalo, ani totožnosť muža nebola známa. Predpokladal sa len zásah blesku, nakoľko sa oblasťou prehnala búrka s výraznejšou bleskovou aktivitou. Ďalšie okolnosti tohto nešťastia publikovala Horská záchranná služba na svojom Facebookovom profile. O život prišiel len 27 ročný mladík.

Chcel by som sa viac povenovať chybám, respektíve zhodnotiť okolnosti, ktoré sa dali, alebo nedali predvídať. Keďže sa venujem predpovedi počasia, organizujem prednášky o búrkach a aj kurzy prežitia na horách, rozobral by som detailnejšie meteorologické aspekty tejto udalosti.

Je síce október a búrková aktivita sa presúva viac k Stredozemnému moru (u nás vrcholí najvýraznejšia búrková činnosť v júli). To ale neznamená, že by sme mali podceňovať silu búrok. Ako vieme, búrky delíme na miestne (lokálne) – konvektívne a orografické a potom frontálne, predovšetkým na studenom fronte, ale občas sa vyskytnú aj na teplom fronte. Miestne búrky sú tie, ktoré v letnom období prinášajú takmer každodennú bleskovú aktivitu, silné lejaky, krupobitie, prípadne výnimočne u nás aj tromby (tornáda). Ale väčšina z nich sú aj tak len obyčajné (jednobunkové) systémy, ktoré vzniknú behom pár minút a do hodiny-dve aj zaniknú. Taká búrka je pomerne ľahko čitateľná z oblačnosti, radarových snímok a vetra. Samozrejme ani tie nemôžeme podceňovať.

Iná situácia je pri organizovaných búrkových systémoch, ktoré sú spojené s frontálnym systémom. Tieto búrky sa prevažne viažu na studené fronty. Studený vzduch preniká ako klin do teplejšieho prostredia a na jeho prednej strane, vďaka výstupným prúdom dochádza k vývoju búrkových systémov. Tieto prevažne líniové systémy (squall line) sa po svojom vzniku dokážu presúvať veľkou rýchlosťou aj niekoľko stoviek kilometrov. Dokážu prejsť naprieč Slovenskom za 45 minút z juhu na sever (bolo tomu tak aj nedávnu noc zo soboty na nedeľu).

No a prichádzame k pondelkovému nešťastiu, kedy ešte doznievala aktivita spojená so studeným frontom. Výstrahy na SHMÚ boli vyhlásené už od rána, aj keď počasie vo Vysokých Tatrách bolo slnečné a veľmi príjemné. To samozrejme ľudí ťahalo do hôr. Netvrdím, že výstrahy sú vždy vyhlásené v súlade s realitou, ale pokiaľ sa jedná o organizované búrkové systémy, tak som osobne vždy v pozore! Moje skúsenosti hovoria, že tieto systémy sú veľmi rýchle a keď vás zasiahne tento systém vo svojom strede, pôjde o život (nielen) na horách. Ak máte ísť guráž aj napriek všetkému na hory, treba si vybrať niečo bezpečnejšie s pravidelnou kontrolou radarových snímok.

Robil som analýzu vývoja počasia pri tejto nehode. Zistil som v prvom rade, že nad Kriváňom sa vytvorila priamo búrková aktivita, in situ. Čiže jej vznik bol spojený s orografickým vplyvom pohoria a prechodom studeného frontu. Prvé blesky sa však objavili asi o 14:45 južne od Nízkych Tatier. Pravidlo hovorí, že ak vidíme, alebo počujeme nejakú búrku, musíme opustiť svahy vrcholov (vrchol treba opustiť už pri prvých nepriamych znakoch – cumulus congestus, castellanus..). Nad Kriváňom bol priebeh búrky veľmi rýchly a intenzívny. V priebehu asi 5 minút tu udrelo odhadom 50 bleskov. Zanalyzoval som jednotlivé údery bleskov a jeden z nich – 15:22:34 udrel do oblasti, kde bolo nájdené telo poľského turistu. Po rozhovore s členom HZS, ktorý bol na mieste, potvrdil približné miesto nálezu..

Zásahy bleskov v oblasti Kriváňa (žlté bodky) s potenciálne smrteľným zásahom poľského turistu

Čiže čo na záver? Chlapec mal okrem veľkej smoly (keďže to bol jediný blesk za 2 rokoy, ktorý udrel v oblasti Kriváňa na turisticky značený chodník), aj sám zvážiť výstup na tak vzdialený a otvorený vrchol v čase, keď sa očakávali organizované búrkové systémy. Keď sa už vyberieme, tak neustále sledujeme vývoj búrok na radare SHMÚ. Ale často ani to nestačí, keďže aj v tomto prípade bolo len 37 minút po prvých príznakoch búrky. Ďalším chronickým problémom bolo neskorý čas túry – o pol štvrtej nemôžem byť pod vrcholom. To sa už sedí na pive, alebo inej dobrej káve.

Prebraté zo stránky www.avalanche.sk

Vyčíňanie silných búrok v Západných Tatrách si vyžiadalo 5 obetí

Čierny deň v histórii Tatier na slovenskej aj poľskej strane. Blesky si vo štvrtok popoludní vyžiadali smrť českého turistu na vrchole Baníkova v Západných Tatrách na Slovensku. U severných susedov je štatistika ešte hrozivejšia, o život na vrchu Giewont prišli štyria turisti vrátane dvoch detí.

Naši záchranári na vrchole Baníkova pomáhali českej turistke, ktorá pomoc pre seba a kolegu privolala. Mužovi už pomôcť nevedeli. „Turistka utrpela poranenie dolnej končatiny, jej kolega bol tlakovou vlnou zhodený do Baníkovského kotla,“ informovala Horská záchranná služba (HZS). Najprv na miesto pre zlé poveternostné podmienky vrtuľník letieť nemohol, no neskôr sa situácia zlepšila, vysadený záchranár žene poskytol prvú pomoc a pripravil ju na letecký transport.

„Počas tejto záchrannej akcie požiadali o pomoc aj slovenskí turisti, ktorí sa tiež nachádzali na hrebeni Západných Tatier v oblasti Spálenej na takzvaných Skriniarkach. Tam blesk zranil muža, ktorý bol krátkodobo v bezvedomí a bol paralyzovaný,“ uviedla HZS. Zraneného letecky dopravili do Ždiarskej doliny, odkiaľ záchrankou do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Dokopy zasahovalo 50 horských záchranárov a dve vrtuľníkové posádky.

„Prijali sme dvoch pacientov. Sú stabilizovaní a mimo bezprostredného ohrozenia života, obaja sú hospitalizovaní,“ reagoval Ján Drobčo, námestník riaditeľa Liptovskej nemocnice s poliklinikou Mudr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši. Sám je dobrovoľným záchranárom, no so zásahom blesku sa v teréne nestretol. „V nemocnici to však nie je prvý prípad,“ dodal Drobčo.

Na poľskej strane Tatier blesky zabili štyroch ľudí, medzi nimi dve deti. Podľa webovej stránky portaltatrzanski.pl išlo o súrodencov vo veku 10 a 13 rokov. Zasiahnutých bleskom bolo 157 turistov. Podľa vedúceho poľských záchranárov blesk udrel do 15 metrov vysokého kríža na vrchu Giewont a potom „prešiel“ na kovové reťaze, ktorých sa ľudia pridržiavali. Následkom tlakovej vlny popadali. V piatok popoludní bolo ešte 34 ľudí hospitalizovaných a ďalších troch hľadali. „Toto je situácia, ktorú môžeme prirovnať k teroristickému útoku. Zasiahla veľkú skupinu náhodných ľudí. Mnohých ľudí, medzi nimi deti,“ vyjadril sa pre médiá šéf záchranárov Jan Krzysztof.

Horský vodca Michal Gerčák pracoval necelých 11 rokov v horách ako záchranár a osem rokov sprevádza turistov po Tatrách. „Otočiť sa a utekať dole. Nič iné sa nedá v danom momente robiť, nepomôže tam vôbec nič,“ reagoval na otázku, čo robiť, ak sa v horách začne búrka. Najdôležitejšia je podľa neho prevencia.

„Na vysokohorskú túru treba vyrážať na svitaní, aby sa eliminovalo riziko, že nás búrka zastihne niekde na vrchole. Okolo poludnia už potom zostupujeme dole. Búrky hrozia popoludní, okolo 14. hodiny a neskôr, vtedy je riziko, že sú turisti na hrebeni alebo priamo na nejakom vrchole,“ dodáva Gerčák. Nutné je sledovať vývoj počasia, výstrahy meteorológov a riadiť sa zdravým rozumom.

„Turisti vyrážajú na túru neskoro a ignorujú riziko búrok,“ hovorí skúsený horský vodca. Dopĺňa, že v súčasnosti je v Tatrách už kvalitný signál mobilných operátorov, a tak sa dá pripojiť na stránku meteorológov a na radare vidieť, ako sa vyvíja oblačnosť, prípadne akou rýchlosťou sa blíži búrka. Sledovať rádiolokačné echo radí aj klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. „Pri riziku búrok by mali ľudia zvážiť, či vôbec pôjdu na túru,“ hovorí. Podľa Faška hrozia búrky aj v Tatrách počas celého víkendu a začiatkom budúceho týždňa.

Podľa záchranára Viliama Dobiáša podanie pomoci závisí od toho, v akej vzdialenosti po zásahu blesku bol človek. „Ak je to priamy zásah, tak je človek doslova ugrilovaný za pár sekúnd a tam už žiadna pomoc nie je. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od miesta vniknutia do zeme sa znižuje riziko, napríklad ak je to 100 metrov, zhodí človeka na zem. Môže sa teoreticky oprášiť a ísť ďalej. Ak tlaková vlna hodí človeka o strom, o skalu alebo podobne, môžu vzniknúť pomliaždeniny, vnútorné poranenia či zlomeniny,“ konštatoval Dobiáš, podľa ktorého vznikne na mieste vysoká teplota, nahreje sa vzduch a ten spôsobí tlakovú vlnu. Doplnil, že smrť je najčastejšie spôsobená zastavením srdca a dýchania.

„Ak je turista pri vedomí, prognóza je dobrá. Hospitalizáciu vyžaduje pacient s nepravidelným pulzom, so zmenami na EKG alebo s poruchami mozgových funkcií,“ doplnil Dobiáš.

Počas búrky nesmie byť človek najvyšším objektom a nemal by sa zdržiavať na otvorenom priestranstve. Nebezpečný je okraj lesa, bezpečnejšie je vnútri lesa. Riedky les s nízkymi stromami je bezpečnejší ako voľný terén. Voda je dobrý vodič, preto sú nebezpečné aj mokré skaly, rokliny či blízkosť tokov.

Naposledy k väčšej tragédii došlo v júli 2012 na poľskej strane Pienin. Po zásahu blesku prišli o život poľskí manželia a ich dcéra s priateľom.